Už sú to 2 mesiace čo som sa presťahovala do Trnavy a začala tak novú etapu môjho života. Za tieto 2 mesiace som v sebe objavila ďalšie moje ja. Nikdy som si nemyslela, že život vie byť tak skvelý a už vôbec som si nemyslela, že na svete existujú tak úžasní ľudia akí sú tu v Trnave. Pravdupovediac som sa veľmi bála a nechcela som sem ísť, no už by som nemenila. V SNV som vyrastala, ale neboli tam ľudia pre mňa. V Trnave mám okolo seba ľudí, ktorých zaujímajú rovnaké veci ako mňa. Zapadla som. Prvý krát v živote som niekde zapadla a nemusím sa hrať na niečo, čím nie som. Preto, ak ste ešte niekde nezapadli, nezúfajte, ešte len nie ste v správnom meste!
Ani si len neviete predstaviť aký je to pre mňa pocit niekam patriť. Berú ma takú aká som a ja beriem ich takých akí sú. Doteraz som život milovala, teraz ho milujem ešte viac. Život vie vždy prekvapiť v dobrom, ale i v zlom, ide len o to, aké máte myšlienky. Avšak oklamať samého seba, že ste šťastný neplatí ! Buďte skutočne šťastný a budete šťastný ešte viac. Ak ste čítali môj príbeh, tak viete čo tým všetkým myslím a čo to pre mňa znamená. Odkedy som v Trnave, bavím sa, žijem. Chodím vonku každý deň, či na kávu alebo sa niekde zabaviť alebo poraziť všetkých v biliarde (a prehrať v kalčete, kalčeto je stolný futbal, nové slovíčko som sa naučila aspoň :D). Čo je ale dôležité, chodím tam s ľuďmi ktorí tvoria moju „trnavskú rodinu“.
A čo vysoká, učenie a učitelia ? To všetko je priam úžasné. Síce som ešte nemala skúšky ani písomky ,ani nič podobné. Na mojom odbore TEDI (Teória digitálnych hier) je fakt učenie hraním sa. Máme prednášky o tom, ako fungujú hry, aké hry existujú, kedy vznikali hry. Učíme sa pracovať v HD štúdiu, striháme videá. Moje domáce úlohy vyzerajú tak, že máme písať denník o hre, ako ju hráme a nejako ju opísať. Skvelý kolektív, skvelí učitelia. Týmto by som sa chcela poďakovať aj niektorým druhákom, ktorí mi pomáhali od začiatku a stále pomáhajú keď ich o to poprosím. Vysoká škola je oproti strednej úplne o niečom inom. Namiesto hodín máme prednášky, ktoré trvajú 2 hodiny, niektoré 4. Mám každý piatok a každý druhý štvrtok voľný. Učenie sa o niečom, čo ma baví, je proste hra a dokonca by som to nenazvala učením. Veľmi sa teším každý deň do školy. Vstávam s úsmevom a teším sa jak na mojich kolegov :D (spolužiakov), tak aj na učenie.
To všetko, čo som písala by sa dalo zhrnúť do jednej vety. MILUJEM TO TU! Nemenila by som už nič v mojom živote. Jedine čo mi chýba sú rodičia, brat a Timi. Je to ale fajn pocit starať sa o seba, variť si. Už by to chcelo iba nejakú brigádu a bolo by to super.
Čo mi kedysi chýbalo, už mi nechýba. Mám všetko po čom túžim. Vážim si každú chvíľku môjho terajšieho života. Som rada, že základná aj stredná sú za mnou a že som sa dostala na vysokú školu mojich snov. A presne o tomto je život. Robiť to čo vás baví a ísť si za tým. To vie tak naplniť človeka a dodá mu to silu do života. A to všetko by nebolo nebyť mojich úžasných a najlepších rodičov, ktorý ma podporujú už od začiatku. Viem, že je to pre nich ťažké, že tam pri nich nie som a nemá im kto rozprávať vtípky :D Pre to všetko, čo pre mňa moji rodičia robia, ich nikdy nechcem sklamať.
Ďalšou skvelou vecou je „môj“ byt. Je tak dokonalý, že sa mi nechce veriť kde to bývam. Mám úžasnú majiteľku bytu, s ktorou sa dá dohodnúť. Proste život ako rozprávka. Spolubývajúci sú tiež super, i keď by sa jeden z nich mohol viac snažiť a starať sa o domácnosť a nenechávať to len na nás. Moja spolubývajúca je mimochodom tiež blogerka tak tu máte jej blog : life-by-romi.blogspot.sk/ Je veľmi zlatá a asi lepšiu spolubývajúcu som si nemohla priať.
Zhrnutie vysokoškolského života :
1. Párty
2. Káva
3. Zábava
4. „Učenie“
- zatiaľ, kým nemáme skúšky :D
Po tomto článku asi už aj chápete, prečo dlho žiaden nevyšiel. Užívam si to tu naplno.
Trnava = zmena k lepšiemu.
1. Párty
2. Káva
3. Zábava
4. „Učenie“
- zatiaľ, kým nemáme skúšky :D
Po tomto článku asi už aj chápete, prečo dlho žiaden nevyšiel. Užívam si to tu naplno.
Trnava = zmena k lepšiemu.